DHA kyselina – nenechajte sa zastrašiť zložitým názvom

Kyselina dokosahexaénová, čiže DHA, patrí medzi omega-3 nenasýtené mastné kyseliny, ktoré si naše telo nedokáže samo vytvoriť a musí ho teda prijímať stravou. V strave ale máme často menej týchto prospešných tukov, než je potrebné. Jedným z dôvodov je to, že v jedálnom lístku nemáme dostatok rýb, ktoré sú skvelým zdrojom omega-3. Tým sa líšime napríklad od Stredomoria, kde si na dostatok omega-3 odborníci sťažovať nemôžu. 

Vráťme sa do školských lavíc

Názvoslovie kyselín (a nielen tej dokosahexaénovej) sa riadi chemickými vlastnosťami a štruktúrou a súvisí s popisom špecifickej charakteristiky molekuly. Tá im dáva ich jedinečné vlastnosti.

Kyselina = znamená, že zlúčenina patrí medzi karboxylové kyseliny, teda také, ktoré sa skladajú z jedného uhlíkového atómu (C), jedného kyslíkového atómu (O) a jednej hydroxylovej skupiny (-OH).

Doko = v chemickom názvosloví označuje molekulu obsahujúcu 22 uhlíkových atómov.

Hexaénová = „hexa“ znamená šesť a „en“ označuje prítomnosť dvojitých väzieb. „Hexaénová“ teda naznačuje, že v molekule je šesť dvojitých väzieb.

Účinky DHA kyseliny 

Kyselina dokosahexaénová je pre náš organizmu dôležitá z niekoľkých dôvodov. 

DHA kyselina prispieva k normálnej činnosti mozgu. 

Predstavuje až 97 % omega-3 mastných kyselín v mozgu. Je dôležitou zložkou štruktúry bunkových membrán neurónov a podieľa sa na komunikácii medzi nervovými bunkami.  

DHA má pozitívny vplyv na náš zrak. 

Je totiž významnou zložkou sietnice a prispieva k udržaniu jej štruktúry a funkcie fotoreceptorov.

DHA podporuje (spolu s ďalšou omega-3 mastnou kyselinou so skratkou EPA) činnosť srdca.