Kyselina dokosahexaénová, čiže DHA, patrí medzi omega-3 nenasýtené mastné kyseliny, ktoré si naše telo nedokáže samo vytvoriť a musí ho teda prijímať stravou. V strave ale máme často menej týchto prospešných tukov, než je potrebné. Jedným z dôvodov je to, že v jedálnom lístku nemáme dostatok rýb, ktoré sú skvelým zdrojom omega-3. Tým sa líšime napríklad od Stredomoria, kde si na dostatok omega-3 odborníci sťažovať nemôžu.
Vráťme sa do školských lavíc
Názvoslovie kyselín (a nielen tej dokosahexaénovej) sa riadi chemickými vlastnosťami a štruktúrou a súvisí s popisom špecifickej charakteristiky molekuly. Tá im dáva ich jedinečné vlastnosti.
Kyselina = znamená, že zlúčenina patrí medzi karboxylové kyseliny, teda také, ktoré sa skladajú z jedného uhlíkového atómu (C), jedného kyslíkového atómu (O) a jednej hydroxylovej skupiny (-OH).
Doko = v chemickom názvosloví označuje molekulu obsahujúcu 22 uhlíkových atómov.
Hexaénová = „hexa“ znamená šesť a „en“ označuje prítomnosť dvojitých väzieb. „Hexaénová“ teda naznačuje, že v molekule je šesť dvojitých väzieb.
Účinky DHA kyseliny
Kyselina dokosahexaénová je pre náš organizmu dôležitá z niekoľkých dôvodov.
DHA kyselina prispieva k normálnej činnosti mozgu.
Predstavuje až 97 % omega-3 mastných kyselín v mozgu. Je dôležitou zložkou štruktúry bunkových membrán neurónov a podieľa sa na komunikácii medzi nervovými bunkami.
DHA má pozitívny vplyv na náš zrak.
Je totiž významnou zložkou sietnice a prispieva k udržaniu jej štruktúry a funkcie fotoreceptorov.
DHA podporuje (spolu s ďalšou omega-3 mastnou kyselinou so skratkou EPA) činnosť srdca.
